prešo prší na ten sneh??
4. prosince 2007 v 15:18
|
shs3
Prečo prší na sneh?
Prečo prší na ten sneh
prekrásny a biely. Nech
bude z neho blato
a smútok v našich hlasoch.
Veď zo snehu máme všetci radosť,
kiežby sa neroztopil na dosť
rokov, mesiacov, no stačí aj dní,
veď vtedy sme všetci, len šťastní.
Šťastie to nás sprevádza
pri večerných prechádzkach,
vtedy, keď sa guľujeme,
ba i vtedy, keď sa hádžeme do zeme.
Samozrejme, myslela som navzájom,
nepripodobňujme sa našim zajom!
My sme ľudia inteligentní,
tak sa tak, ako to má byť.
Nie som si však celkom istá,
či je to však pravda čistá.
Ale my sme všetci iní,
niektorá radujeme sa zo zimy.
Iný, však milujú jeseň,
pretože netreba hľadať tieň.
A nie je veľmi veľká zima,
dnes sa u nás nezhasína.
Dnes sa svieti celú noc,
príďte že nám na pomoc.
Aby nebol veľmi veľký randal,
veď ja nie som nejaký vandal.
Ja som iba malé dieťa slnka,
na pokeci sa urobí vlnka.
Už máme všetci dosť písania.
A čítania?
Veď nie sme ľudia zaostalí,
Sedíme stále pri technológii.
Technológii nazývanej počítač,
no niekedy to môže byť aj telkáč.
Skoncujem ja so životom mojím,
alebo len s písaním.
Lebo píšem rukou, ktorá je na radiátore.
1. bunka odumrela, za chvíľu aj 2. odumrie.
Tak sa majte,
na bažanty nestrieľajte.
A na koniec ešte trošku vtípku:
Sršeň prepichol si svoju malú riťku.
Riťku si pearcingom prepichol,
infekciu si tam zaviedol.
Preto musel na pohotovosť utekať,
utekať ako utekať.
Hlavne, že sa rozumieme,
pyzzu spolu si zajeme.
Ale iba capri,
i keď nie sme kapry.
No najlepšia je to pyzza.
Čo poviete? A tá kukurica.
Kukurica chutí naozaj každému,
a komu nie neberte si ma za ženu.
Ja som ešte neni výdaja chtivá.
No veď som ja ešte malá.
Na písanie používam kurzíva,
lebo zmena je život.
Preto ukončím túto básničku,
len tak zabalím sa do balíčku.
A pod stromček skočím,
možno sa i zadusím.
Veď v balíčku sa dýchať nedá,
lepiaca páska je vzduchotesná.
Koniec dobrý, všetko dobre,
nezabalím sa a koniec!
Prečo prší na ten sneh
prekrásny a biely. Nech
bude z neho blato
a smútok v našich hlasoch.
Veď zo snehu máme všetci radosť,
kiežby sa neroztopil na dosť
rokov, mesiacov, no stačí aj dní,
veď vtedy sme všetci, len šťastní.
Šťastie to nás sprevádza
pri večerných prechádzkach,
vtedy, keď sa guľujeme,
ba i vtedy, keď sa hádžeme do zeme.
Samozrejme, myslela som navzájom,
nepripodobňujme sa našim zajom!
My sme ľudia inteligentní,
tak sa tak, ako to má byť.
Nie som si však celkom istá,
či je to však pravda čistá.
Ale my sme všetci iní,
niektorá radujeme sa zo zimy.
Iný, však milujú jeseň,
pretože netreba hľadať tieň.
A nie je veľmi veľká zima,
dnes sa u nás nezhasína.
Dnes sa svieti celú noc,
príďte že nám na pomoc.
Aby nebol veľmi veľký randal,
veď ja nie som nejaký vandal.
Ja som iba malé dieťa slnka,
na pokeci sa urobí vlnka.
Už máme všetci dosť písania.
A čítania?
Veď nie sme ľudia zaostalí,
Sedíme stále pri technológii.
Technológii nazývanej počítač,
no niekedy to môže byť aj telkáč.
Skoncujem ja so životom mojím,
alebo len s písaním.
Lebo píšem rukou, ktorá je na radiátore.
1. bunka odumrela, za chvíľu aj 2. odumrie.
Tak sa majte,
na bažanty nestrieľajte.
A na koniec ešte trošku vtípku:
Sršeň prepichol si svoju malú riťku.
Riťku si pearcingom prepichol,
infekciu si tam zaviedol.
Preto musel na pohotovosť utekať,
utekať ako utekať.
Hlavne, že sa rozumieme,
pyzzu spolu si zajeme.
Ale iba capri,
i keď nie sme kapry.
No najlepšia je to pyzza.
Čo poviete? A tá kukurica.
Kukurica chutí naozaj každému,
a komu nie neberte si ma za ženu.
Ja som ešte neni výdaja chtivá.
No veď som ja ešte malá.
Na písanie používam kurzíva,
lebo zmena je život.
Preto ukončím túto básničku,
len tak zabalím sa do balíčku.
A pod stromček skočím,
možno sa i zadusím.
Veď v balíčku sa dýchať nedá,
lepiaca páska je vzduchotesná.
Koniec dobrý, všetko dobre,
nezabalím sa a koniec!
chladný zimný deň
1. prosince 2007 v 18:01
|
nezaradene
Chladný zimný deň
V chladný zimný deň
pozrela som z okna a vidím, len
kopu malých detí
je ich všade ako smeti.
Keď sa na chvíľu zamyslím,
práve dochádza mi kyslík..
Kyslík mizne, slová tiež,
asi zomriem, nakoniec.
Práve uvedomujem sa,
že fóbia prejavuje sa
aj vo veršoch mojich,
neviem čo budem robiť.
Klaustrofóbia to celé istí
ľudia prečo nie sú von farebné listy?
Len na kopu snehu sa dívam,
ale to ma pre mňa väčší význam.
Prichádzam na slová,
o ktorých sama neviem, že viem.
Dojatá som z toho k slzám.
Neviem ako sa rozhodnem.
Buď revať hneď z fleku začnem,
alebo len tíško zmĺknem.
No ticho je pre mňa veľkým trestom,
rozprávať budem ešte vo väčšom.
Zakončiť sa snažím túto básničku,
trepnite ma už niekto po líčku,
Veď tu len o ničom píšem,
možno sa aj pokolíšem.
Kolísku mám čisto novú,
ešte ani raz nevypranú.
No ukončím túto báseň moju
záživnú i neobstojnú.
Na záver dodám, len
vonku padá chren.
Či je to však sneh biely?
Neviem, nechce sa mi vstávať z posteli.
A tak, len myslím si,
že vidiny mám z tej tmy.
Nie som si však celkom istá
no dúfam, že to nie je hlista.
Ivanka
29. listopadu 2007 v 20:14
|
shs3
tak veľmi ma shs(slovensko hľadá superstar) nezaujima, ale tak ivankine vystupenia boli fakt krásne. má takú prekrásnu farbu hlasu, je zlatá a proste... super je no sak čo k nej dodať.
taze tuto su jej 3 vystupenicka:
taze tuto su jej 3 vystupenicka:
Zde hledá